Charles Kao, ktorý v 60. rokoch 20. storočia objavil niektoré fyzikálne vlastnosti skla, položil základy vysokorýchlostnej dátovej komunikácie v informačnom veku a je známy ako „otec optickej komunikácie“. Pred priekopníckou prácou Dr. Kao sa všeobecne verilo, že sklenené vlákna nie sú vhodné ako vodiče informácií kvôli nadmernej strate signálu spôsobenej rozptylom svetla. Dr. Kao si uvedomil, že starostlivým čistením skla je možné vytvoriť zväzky jemných vlákien, ktoré dokážu prenášať veľké množstvo informácií na dlhé vzdialenosti s minimálnym útlmom signálu a môžu nahradiť medené drôty pre komunikáciu. Nobelovu cenu za fyziku za rok 2009 získal spolu s kanadským fyzikom Willardom S. Boyleom (1924 – 2011) a americkým vedcom Georgeom E. Smithom (1930 –). Spoločne vynašli zariadenie s nábojovou väzbou na prevod optických informácií na elektrické signály. Optické vlákna a zariadenia s nábojovou väzbou umožňujú širokopásmovú komunikáciu, od ktorej závisí súčasná lekárska informatika a elektronické publikovanie, rovnako ako špecifické zobrazovacie zariadenia v oftalmologických prístrojoch a mikroskopoch.

Charles Kao sa narodil 4. novembra 1933 v Šanghaji v Číne. Jeho otec, právnik, získal v roku 1925 titul juris doctor na Michiganskej univerzite a neskôr sa stal profesorom na Soochowskej univerzite v Šanghaji. Ako dieťa Dr. Kao študoval doma s doučovateľom klasickú čínsku literatúru a angličtinu a francúzštinu na medzinárodnej škole v Šanghaji.

V roku 1948 sa Dr. Kao s rodinou presťahoval do Hongkongu. V roku 1952 Dr. Kao ukončil strednú školu na St. Joseph's College. Potom odišiel do Anglicka, aby dokončil bakalárske štúdium elektrotechniky na Woolwich Polytechnic (dnes University of Greenwich). V roku 1965 získal Dr. Kao doktorát z elektrotechniky na University of London a pracoval ako inžinier v Standard Telephone and Cable Research Center v Harlow v Anglicku.

V roku 1970 nastúpil na Čínsku univerzitu v Hongkongu, kde založil Katedru elektrotechniky. V roku 1974 sa presťahoval do Roanoke vo Virgínii v USA, kde pracoval pre spoločnosť ITT Corporation (materskú spoločnosť spoločnosti Standard telephone and cable) ako hlavný vedec a neskôr ako riaditeľ inžinierstva. Počas tohto obdobia bolo podaných mnoho kľúčových patentov týkajúcich sa optických vlákien. V roku 1982 bol menovaný prvým výkonným vedcom ITT a presťahoval sa do Connecticutu, kde pôsobil aj ako externý profesor na Yaleovej univerzite. V roku 1987 sa Dr. Kao vrátil na Čínsku univerzitu v Hongkongu ako viceprezident. V roku 1996 odišiel do dôchodku a odvtedy zastával pozíciu hosťujúceho profesora a rôzne čestné funkcie.

V roku 2004 Dr. Kaoovi diagnostikovali Alzheimerovu chorobu a on a jeho manželka May-wan, bývalá programátorka Fortranu, ktorú stretol počas štúdia v Londýne v 50. rokoch 20. storočia, sa nakoniec presťahovali do Kalifornie, aby boli bližšie k svojim deťom. Po tom, čo Dr. Kao získal Nobelovu cenu, jeho manželka v rozhovore uviedla, že cena bude použitá na úhradu Dr. Kaoových liečebných nákladov, čo bolo pravdepodobne prvýkrát, čo bola Nobelova cena použitá na takýto účel.

V roku 2010 bola vydaná hongkonská známka pripomínajúca Dr. Kaoa. Okrem Nobelovej ceny získal Dr. Kao mnoho ocenení vrátane Faradayovej medaily v roku 1989, medaily Alexandra Grahama v roku 1985, Marconiho medaily v roku 1985 a množstvo čestných titulov od univerzít a vysokých škôl po celom svete.